Potulky po Pagu #3

Ráno sme sa zobudili na dážď. No v momente sme si pozreli predpoveď počasia a o jedenástej by sa malo pravdepodobne vyčasiť. No okey, lenže čo dovtedy? Klikala som na nete na všetko možné a objavila oblasť Lun. Rastie tam okolo 80 000 olivovníkov, pričom niektoré sú staré až 850 rokov. Dostať sa tam je priam nádhera. Vážne! Maličké, kľukaté, kopcovité, úzke, hrboľaté cesty.... ja som si tú jazdu naozaj užívala. Keď sme dorazili, hneď to bolo cítiť. Olivový sad nabitý energiou. Človek sa tam cítil úžasne. Ako keby sa všetky starosti odparili a mohli sme vnímať len tú krásu, nenarušenosť a súlad všetkého.. Každý strom bol dokonalý. Veď uznajte sami.

Po skúmaní olivovníkov sme sa vydali na samotný cíp Pagu. Pri tom obrovskom vetre sme si s Pať museli držať klobúky. Vlny trieštili do skál, tak sme mali trošku spršky. Ale to nevadí. Bolo tam nádherne. Neskôr sme išli na ďalšiu pláž, kde sme sa rovno aj naobedovali. Hovorím si, že to fakt musím vyplávať. 

Priplávala som až k bójam, kde sa z ničoho nič vynoril predo mnou potápač amateris a ukázal mi v ruke morského koníka, so slovami "Luk, vaterhors!". Na moje zaskočenie ho pustil na mňa. 

No fasa, odplávala som radšej naspäť. Konieckoncov bol pekný :)