streda 3. septembra 2014

Teryho Tour

Čo spravia If a Ti pred veľkou túrou? No vyžehlia si vlasy. Samozrejme, že na lanovku sme netrafili na prvý krát. Veď ale nakoniec sme aj tak dorazili. Zohnali sme uja, ten zohnal druhého, nasadli sme, strašný rehot, vystúpili na štarte, ďalší ujo nás poslal do novšej lanovky, nasadli sme, ujúkali, fotili a bolo nám mega. 





A tak sme prišli na Skalnaté pleso. Rýchlo sme sa poobzerali a zišli magistrálou dolu. 
Výhľad - och! Fotila som o dušu. Veď čeknite sami!





Na Zámkovského chatu sme prišli presne podľa časového rozpisu. Počas oddychu som spisovala tieto drísty a chutnali sme si na šampónových jablkách (áno, Ivin šampón sa vykotil v batohu). Mňamka!







Začína stúpačka po veľkých kameňoch. Už to cítime v nohách. Ako tak oddychujeme na jednej "skalke", príde k nám Poliak a dačo vraví. My že hmm. Nakoniec z toho vysvitlo, že sa chcel s nami odfotiť. No okey, my ako správne celebrity sme na to pristúpili. Aj na ich foťák aj na náš :) Fajn, ide sa ďalej. If sa ma pýta ako je fyzicky možné, aby jedna veľká skala len tak stála na malých skalkách. Ja idem ďalej. If si ma stále fotí ako hejtujem. Ešte aj nebo nám ukazuje fakera /štvrtá fotka/.





Sme hore! Teda cháp Téryho chata /2 015 m n. m./ Pripíjame si z ploskačky a obliekame sa, 
lebo už cítiť kemru. Tak si sadáme do závetria a vyťahujeme chleby. 
Nastupuje rehot, ale už nie hociaký, to už vysokohorský :D 
Aj sme konečne uvideli švárnych turistov, tak sme sa s nimi zviezli dole. Akože nenápadko :)




















Po vodopádovej selfie otvárame znova ploskačku. Radšej. Klesanie je omnoho náročnejšie ako stúpanie. Naraz vidíme Starý Smokovec, jo to je už blízko. No to isto... Už nevládzame, If skáče po kameňoch ako Crash Bandicoot, fakt! Ešte aj tá oranžová bunda. Ale konečne sme dorazili a ako sme tak išli po Starom Smokovci, brumčíme si a naraz jedna teta hovorí svojmu psovi aby nás trhal. No fajn. Asi je to už fakt zle :D




V Starom Smokovci sme sa stretli s chalanmi tiež celkom srandovne, ale o tom potom. Sadli sme si do parku a rehnili sa, veď ako obyčajne. Kávu sme si dali v sklených pohároch a pak spravili zopár fisheye selfiniek. A to už ma fest bolelo koleno. Ale našťastie sme ako tak dorazili domov. Uf :)



3 komentáre:

  1. uzasne fotky :-) zavidim.... toho roku som Tatry videla iba z vlaku, ale dufam ze buduci rok ich zazijem aj zblizka :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ahoj,s cim fotis plís ? :)

    OdpovedaťOdstrániť