Ráno budík na 6:00. Kúl. Nasadli sme na vlak, znova smer Štrbské Pleso. Cestou na našu veľkú túru sme natrafili na Jazierka Lásky. Ideálna príležitosť rozbaliť si obložené rožky :D. Potom sme ale už ozaj šlapali. Zhora sme videli krásne Štrbské Pleso. Celá cesta bola naozaj krásna. Ja som sa teda rozplývala každú minútu. Vstúpili sme do lesa a to zas bolo. Milióntisícpäťsto fotiek. Ale zrazu sme vykročili z lesa a uvideli tú nádheru. My na cestičke, vpravo dole veľký spád a tam celá zalesnená kotlina. Samozrejme s horami v pozadí. To už naozaj sme len stáli a kukali. Celkom mi vtedy došlo, že toto bude pre mňa veľký challenge, keďže sa bojím výšok.
Pokračovali sme ďalej a prišli k Popradskému Plesu. Takú eufóriu nezažil snáď nik. Zrazu sa spod oblakom predralo slnko, lúče sa opierali o hory a voda sa začala trblietať. To vám bola nádhera. Ako správni hipsta turisti sme si aj tu dali rožteky a Robert sa už konečne prezul z Nike do skutočných turistických topánok. Vydali sme sa teda ďalej a už keď sme prišli k rázcestiu, myslím, že vtedy sme obaja pochopili, že to už bude riadna pecka. Aj bola. Neviem či sa to dá vôbec opísať, ale príroda bola dokonalá! Počasie nám prialo, ale cestou nahor už pribúdala oblačnosť. Naraz sme prišli ku rebríkom a to už som bola vyplašená jak srnka. Ale... zvládla som to! Aj konečné vyšlapanie ku chate pod Rysmi (2250 m.n.m.). Krásny to pocit!!! Chceli sme pôvodne dať aj samotné Rysy, ale keďže ja som už nevládala, rozhodli sme sa, že sa sem vrátime inokedy. Zabudla som podotknúť, že Robert by to namôjdušu určite dal, pretože od kamzíka nemá ďaleko :D
Na porozumenie vám isto postačí opis trasy na nete - "Veľmi obľúbený výstup na najvyšší vrch Poľska. Náročná vysokohorská túra." Yeah.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára