Tatry - deň prvý

Tatry milujem a vždy keď tam idem cítim neskutočnú radosť. Hej radosť. 

Hory, lesy, ticho, horský vzduch a dokonalé fotogenické prostredie. 

Nasadli sme vlak o ôsmej ráno a samotná cesta bola ako inak supr. S Robertom sme sledovali Narcos a sem tam počúvali rozhovory spolusediacich v kupé. V Žiline si oproti nám sadol veľmi prívetivý ujo, ktorý nohy roztiahol až pod naše a neriešil naše "trocha" obmedzenie. Ja som mu odtlačila nohy a cesta pokračovala :). V Poprade sme prestúpili na TEŽ (aby ste vedeli, znamená to tatranské elektrické železnice) a potom v Starom Smokovci zasa na ďalšiu, až sme sa dopravili do mojej ľúbeznej Tatranskej Lomnice. Bývali sme u otcovej krstnej, čiže to bolo úplne top. Len sme si odhodili veci a znova sa vydali na cestu, ale tentoraz smer Štrbské Pleso. Hodinka cesty, veď čože. Vždy rada sledujem cestujúcich a ich správanie :) 

Prešli sme len kúsok okolo Štrbského Plesa, keď Robert uvidel Štrbské espresso. Akurát že v rade na kávu som ho prehovorila na rum s kofolou. A až potom sme sa vydali na prechádzku okolo plesa - to bolo zábavy! Slnko už zapadalo, tak že teda ideme naspäť. Až vo vlaku som si uvedomila tú tmu a že vlastne po Tatranskej lomnici už častejšie videli chodiť medveďov. Reku uhm. Aspoň som mala pri sebe chlapa, tak som sa až tak nebála. Cestu sme prežili a na dome sme si už len vyšli na terasu a sledovali hviezdy. Dokonalosť!
A to sa výlet ešte len začal :)